Úvod Galéria Olga Siemaszko | 1.9.2011 - 30.9.2011

Olga Siemaszko | 1.9.2011 - 30.9.2011

 

Poľský inštitút v Bratislave si Vás dovoľuje srdečne pozvať na vernisáž výstavy ilustrácií Olgy Siemaszko

31. augusta 2011 o 18.00 hod.

Bratislava, Poľský inštitút, Nám. SNP 27

Výstava je sprievodným podujatím Bienále ilustrácií Bratislava a potrvá do 30. septembra.

 

Olga Siemaszko bola predurčená nielen pre knižnú ilustráciu, ale aj na úspech. Študovala na varšavskej Akadémii krásnych umení u profesora Edmunda Bartłomiejczyka, ktorý založil prvú katedru úžitkovej grafiky na poľskej škole. Kresbu študovala pod vedením Tadeusza Kulisiewicza (jeho výrazný vplyv je viditeľný najmä v niektorých jej neskorších prácach) a maľbu u profesora Mieczysława Kotarbińského. Po rokoch spomínala na jeho poznámku, že aj žiarenie mrkvy sa musí zmestiť na obdĺžnik obrazu. Olga Siemaszko bola pod Kotarbińského vplyvom, a, podobne ako on, za životný cieľ si dávala maľbu. Ani jednému to však nebolo súdené. Ak si však v Národnom múzeu prezrieme Portrét manželky od Kotarbińského a niektoré Olgine ilustrácie, prekvapí nás podobnosť koloristiky, ako aj spôsob tvorenia postáv... Bohužiaľ, porovnávací materiál sa musí ohraničiť na tento jeden portrét, pretože Kotarbińského, podobne ako Siemaszko, vtiahli iné oblasti umenia. V roku 1945 Olga Siemaszko zilustrovala svoju prvú knihu pre deti Kačka, ktorá varila kašičku od Brzezińského, ale ako neskôr priznala, „ ...až v nasledujúcich knihách – Skarżypyte Jana Brzechwu a Rozprávkach Kornela Czukowského – je viditeľné príbuzenstvo s mojimi neskoršími prácami...“

Po vojne sa umelkyňa so zápalom venovala umeleckej a vydavateľskej činnosti. Viedla grafické oddelenia v práve založenom vydavateľstve Czytelnik, graficky redigovala časopis pre deti Świerszczyk, v roku 1949 s Mieczysławom Piotrowským (spolužiakom zo štúdií) a Erykom Lipińským založila spoločnosť EKM, ktorá sa venovala návrhom plagátov. Niekoľkokrát v tomto čase robila návrhy scénografie. Ten najambicióznejší projekt scénografie, ku Krámu s pesničkami od Leona Schillera, však zostal len na papieri, pretože k inscenácii z politických príčin nedošlo. Možno aj to rozhodlo o tom, že odišla od divadla a vybrala si knihu... a uprednostňovala najmä ilustrovanie kníh pre deti. Rýchlo sa potvrdilo, že toto rozhodnutie bolo správne. Táto oblasť sa ukázala byť relatívne bezpečným azylom v období všemocnej doktríny socializmu. V tom čase, povedzme si to úprimne, nemala veľkú konkurenciu. Kreslil aj Jan Marcin Szancer, ale, ako priliehavo poznamenala, jeho dokonalá kresba nemala veľa spojení so súčasnými tendenciami v grafike a maľbe.

„V roku 1950 som zažila prvý úspech,“ prizná sa po rokoch. „Bol ním článok v medzinároddnom švajčiarskom mesačníku Graphis s tridsiatimi mojimi ilustráciami. Tento fakt ma utvrdil v presvedčení, že som si vybrala správnu cestu.“

S umeleckým riaditeľom Graphisu, Walterom Herdegom, ju spojilo doživotné priateľstvo. S dojatím spomínam na bankety, ktoré pripravovala vždy pri príležitosti jeho návštevy na Bienále plagátu. Neskronme sa priznám, že aj ja som sa priživil na tomto priateľstve. V roku 1984 som mal tú česť po druhý raz napísať o Olginej tvorbe do Graphisu.

Päťdesiate, šesťdesiate a sedemdesiate roky sa do dejín poľskej knihy zapísali zlatými písmenami. Tlač síce mala veľa nedostatkov a často práce deformovala, čo ubližovalo zvlášť Olge, ktorá kládla veľký dôraz na farby, ale náklady kníh dosahovali 30 000 a knihy pre deti aj 50 000 kusov. Bez preháňania môžeme povedať, že sa dostali do každej domácnosti a vďaka tomu rástla popularita nielen autorov, ale aj ilustrátorov. Olga využívala pri práci veľmi rôznorodé techniky. Ilustrácie v knihách pre dospelých robila tušom a pierkom, v ilustráciách pre deti veľkoryso využívala farby, a to na gvašoch aj na malých plátnach. Je pravdou, že na rozdiel od Szancera sledovala tendencie v súčasnej svetovej ilustrácii. Dokázala spájať tradície s novými tendenciami, čím sa vysvetľuje aj jej záujem o Kate Greenaway. Nie som si už taký istý, že rovnako sledovala aj nové trendy v maľbe. V jej prácach to nie až také zjavné ako v prácach Józefa Wilkońa. Prejavuje sa v nich ale výrazná potreba utiecť z vtedajšej sivej skutočnosti do rozprávky a fantastiky. Blízky jej bol najmä svet zvierat. Nielen ona si povšimla jasné a pevné pravidlá tohto sveta, také cudzie ľudskej mentalite. V konvencii rozprávky síce zvieratá núti k ľudskému správaniu, zvykom, oblečeniu, ale pre mňa sú najzaujímavejšie tie jej zvieratá, z ktorých dokázala, bez utiekania sa k antropomorfizmu, vytiahnuť samotnú podstatu druhu. Neviem, čo spôsobilo, že tak rada unikala do sveta zvierat. Možno to boli vojnové roky, kedy z mnohých ľudí vychádzalo na povrch len to najhoršie ...

 

Andrzej Matynia

 

Kalendár podujatí

august 2014

PUSŠPSN
 3
45678910
11121314151617
1820212224
25262728293031






Newsletter