Aktuality

26. 9. – 31. 10. www.be2can.eu   Be2Can je „efektívny filmový vyhľadávač“, žatva toho najlepšieho, čo tento rok ponúkli 3 najdôležitejšie filmové festivaly v Berlíne, Benátkach a Cannes. Prehliadka Be2Can predstaví v slovenských kinách aj 2 poľské filmy. Presné termíny a miesta projekcií nájdete na internetovej stránke prehliadky.   Tvár (rež. Marłgorzata Szumowska, Twarz, 2018, 91 min.) Hlavný hrdina Tváre – malomestský čudák a excentrik Jacek – miluje heavy metal, svoje dievča, malé auto a svojho psa. Pracuje na stavenisku, kde má vyrásť najvyššia socha Ježiša na svete. Keď sa nečakane zmrzačí pri tragickej nehode, obrátia sa k nemu oči celej krajiny – Jacek sa totiž stane prvým občanom Poľska, ktorý podstúpi transplantáciu tváre. Tvár je nespútaná, nekonvenčná bájka o vnútornej sile a kráse, v ktorej sa virtuózne kĺbi realizmus, fantazijné prvky a čierny humor. Szumowska zámerne pracuje s rozvoľnenou štruktúrou, ktorej nevyspytateľnosť ešte umocňuje rafinovanou hrou s ostrením. Výsledkom je nekompromisná, ale zároveň mimoriadne zábavná štúdia krízy identity, v ktorej sa umne prepína z komisnej frašky do uštipačného spoločenského komentára.   Veža. Jasný deň. (rež. Jagoda Szełc, Wieża. Jasny dzień., 2018, 106 min.) Mula žije so svojim manželom, chorou matkou a dcérou Ninou v dome na vidieku. Počas víkendu, keď má ísť Nina na sväté prijímanie, k nim prichádza brat, jeho rodina a taktiež Kaja – biologická matka Niny a mladšia sestra Muly, ktorá zmizla pred šiestimi rokmi. Rodina začína veriť na zmierenie, ale Mula sa obáva, že si Kaja prišla vziať dcéru späť. Mulin strach a frustrácie sa stupňujú až do tej miery, že sa rozhodne svojej sestry zbaviť. V deň prijímania sa sestry symbolicky zmieria – je tu ale ešte jeden dôležitejší dôvod, prečo sa Kaja vrátila…

    17. septembra 1939 v súlade s obsahom tajného protokolu Paktu Ribbentrop-Molotov, ktorý uzatvorila Tretia nemecká ríša a Sovietsky zväz 23. augusta 1939, sovietske vojská vkročili na územie Poľska. Sovietsko-nemecká dohoda obsahovala aj plán rozdelenia územia Poľskej republiky medzi dva totalitné štáty. V Pakte sa ZSSR zaväzovalo podporiť Nemecko vo vojenských operáciách proti Poľsku.   Zámienkou pre začiatok sovietskej invázie do Poľska bolo uznanie neexistencie poľského štátu sovietskou vládou v dôsledku nemeckej agresie a následného odchodu vlády Poľskej republiky z Varšavy. Sovietski predstavitelia zároveň považovali dovtedajšie bilaterálne zmluvy za neplatné, okrem iného aj poľsko-sovietsku dohodu o neútočení z roku 1932. V skutočnosti sa do 17. septembra poprední štátni predstavitelia Poľska aj naďalej nachádzali na poľskom území, a napríklad prezident Ignacy Mościcki označil vo svojom vyhlásení postup Sovietskeho zväzu za akt agresie. Takéto konanie ZSSR bolo bezpochyby narušením bilaterálnych zmlúv a medzinárodného práva.   Sovietske vojská sa stretli s odporom z poľskej strany – napríklad vo Vilniuse, Hrodne a Ľvove. V týchto mestách, ako aj na území všetkých východných vojvodstiev II. Poľskej republiky dochádzalo k početným útokom na poľských vojenských zajatcov, ako aj na civilné obyvateľstvo. S cieľom ospravedlniť inváziu starostlivosťou o bezpečnosť bieloruského a ukrajinského obyvateľstva sovietske úrady otvorene vyzývali predstaviteľov týchto národností k útokom na Poliakov.   Spolu s oddielmi sovietskeho vojska sa na územie II. Poľskej republiky dostali aj špeciálne oddiely NKVD, ktorých úlohou bola likvidácia štruktúr poľského štátu a potenciálneho odbojového hnutia. S týmto cieľom dochádzalo na území okupovanom ZSSR k masovému zatýkaniu a popravám predstaviteľov vyšších spoločenských vrstiev. V rozpore s vojnovými zvykmi a dohodami väčšina dôstojníkov Poľského vojska v sovietskom zajatí padla za obeť Katynského masakra. Stovky tisíc Poliakov bolo deportovaných do Sovietskeho zväzu (predovšetkým na Sibír a do Kazachstanu). Opakovane sa zdôrazňoval motív definitívnej likvidácie poľského štátu a pripojenia obsadeného územia k sovietskemu štátu.   Vstup sovietskych vojsk na územie Poľska urýchlilo rozhodnutie poľskej vlády o opustení krajiny v noci zo 17. na 18. septembra 1939. Následne boli vytvorené štátne a vojenské štruktúry Poľskej republiky v exile s prezidentom Poľskej republiky Władysławom Raczkiewiczom na čele. Tak isto sa zachovala inštitucionálna kontinuita, vďaka ktorej mohlo Poľské vojsko pokračovať v bojoch v zahraničí.   Prehraná Poľská obranná vojna v roku 1939 neukončila odbojové aktivity na území Poľska. Napriek represiám oboch okupantov už 27. septembra 1939 bola ustanovená Služba pre víťazstvo Poľska. Tajné štruktúry poľského odbojového hnutia umožnili vytvoriť najväčší podzemný štát v okupovanej Európe. Následkom dvoch zločineckých totalitných režimov bolo uskutočnené rozloženie Poľska, ktoré ostalo v boji napokon osamotené. Na okupovanom poľskom území sa začalo masové vyhladzovanie obyvateľstva prakticky až do konca druhej svetovej vojny v roku 1945.   Druhá svetová vojna bola jednou z najtraumatickejších udalostí v histórii Poľska. Dodnes jej následky majú značný vplyv na poľskú zahraničnú politiku. Napriek tomu, že od septembra 1939 prešlo už viac ako 79 rokov, Poliaci ako národ ostávajú mimoriadnym strážcom pamäti na tieto udalosti. Vojna, ktorá sa začala na svitaní 1. septembra 1939 útokom Tretej nemeckej ríše na Poľskú republiku, bola najbarbarskejším a najvražednejším konfliktom v histórii celého sveta – či už pre desiatky miliónov obetí, obrovské materiálne straty, ale aj vzhľadom na absolútne porušenie všetkých morálnych a etických noriem a princípov.   ---   79. rocznica wkroczenia wojsk sowieckich na teren Polski   17 września 1939 roku, wypełniając postanowienia tajnego protokołu do Paktu Ribbentrop-Mołotow zawartego między III Rzeszą Niemiecką a Związkiem Sowieckim 23 sierpnia 1939 roku, wojska sowieckie wkroczyły na terytorium Polski. W sowiecko-niemieckim porozumieniu zaplanowano podział terytorium RP między dwa totalitarne państwa. W Pakcie ZSRS zobowiązał się do wsparcia Niemiec w działaniach wojennych przeciwko Polsce.   Pretekstem do rozpoczęcia inwazji sowieckiej na Polskę miało być uznanie przez rząd sowiecki faktu nieistnienia państwa polskiego w konsekwencji agresji niemieckiej i spodziewanego opuszczenia przez rząd RP Warszawy. Tym samym władze sowieckie uznawały za nieważne dotychczasowe umowy dwustronne, m.in. polsko-sowiecki układ o nieagresji z 1932 roku. W rzeczywistości do 17 września naczelne władze RP nadal znajdowały się na terenie Polski, zaś w swoim orędziu prezydent Ignacy Mościcki określił poczynania Związku Sowieckiego jako akt agresji. Bez wątpienia takie działania ZSRS były pogwałceniem umów dwustronnych i prawa międzynarodowego.   Wojska sowieckie napotkały na opór ze strony polskiej m.in. w Wilnie, Grodnie i Lwowie. W tych miastach, jak i na terenie wszystkich wschodnich województw II Rzeczpospolitej, miały miejsce liczne akty sowieckiej przemocy wobec polskich jeńców wojennych, jak i ludności cywilnej. Dla usprawiedliwienia inwazji troską o bezpieczeństwo ludności białoruskiej i ukraińskiej, władze sowieckie otwarcie zachęcały przedstawicieli tych narodowości do ataków na Polaków.   Wraz z regularnymi oddziałami wojska sowieckiego na terytorium II RP rozpoczęły działalność oddziały specjalne NKWD, których zadaniem była likwidacja struktur państwa polskiego i potencjalnego ruchu oporu. W tym celu na okupowanym przez ZSRS terytorium dokonywano masowych aresztowań i egzekucji przedstawicieli wyższych warstw społeczeństwa. Z naruszeniem wojennych zwyczajów i konwencji większość wziętych do niewoli sowieckiej oficerów Wojska Polskiego padło ofiarą Zbrodni Katyńskiej. Setki tysięcy Polaków deportowano w głąb Związku Sowieckiego (nade wszystko na Syberię i do Kazachstanu). Wielokrotnie formułowanym celem tych działań była chęć ostatecznej likwidacji państwa polskiego i włączenie zajętych terenów do państwa sowieckiego.   Wkroczenie wojsk sowieckich na teren Polski przyśpieszyło decyzję rządu polskiego o opuszczeniu kraju w nocy z 17 na 18 września 1939 roku, czego skutkiem było zorganizowanie struktur państwowych oraz militarnych RP na Uchodźctwie z Prezydentem RP Władysławem Raczkiewiczem na czele. Tym samym została zachowana ciągłość instytucjonalna pozwalająca na kontynuowanie walki przez Wojsko Polskie za granicą.   Przegrana wojny obronnej Polski 1939 roku nie zakończyła walki na terenie kraju. Pomimo represji ze strony obu okupantów, już 27 września 1939 roku powołana do życia została Służba Zwycięstwu Polski. Tajne struktury polskiego ruchu oporu pozwoliły utworzyć największe w okupowanej Europie państwo podziemne. Konsekwencją działań dwóch zbrodniczych totalitaryzmów był rozbiór osamotnionej w walce Polski. Na okupowanych ziemiach polskich rozpoczęto masową eksterminację zamieszkującej je ludności, trwającą praktycznie do zakończenia II Wojny Światowej w 1945 roku.   II Wojna Światowa była jednym z najbardziej traumatycznych wydarzeń w historii Polski. Do dziś jej następstwa mają znaczący wpływ na polską politykę zagraniczną. Mimo, że od września 1939 minęło już ponad 79 lat, Polacy jako naród pozostają szczególnym strażnikiem pamięci o tych wydarzeniach. Wojna, która rozpoczęła się o świcie 1 września 1939 roku, wraz z atakiem III Rzeszy Niemieckiej na Rzeczpospolitą Polską, była najbardziej barbarzyńskim i ludobójczym konfliktem w historii świata. Nie ma sobie równych zarówno z powodu dziesiątków milionów ofiar, olbrzymich zniszczeń materialnych, ale również z uwagi na całkowite złamanie wszystkich norm moralnych i etycznych.  

    Pred sedemdesiatimi deviatimi rokmi sa druhá svetová vojna začala nemeckým útokom na Poľsko. Nadránom 1. septembra 1939 prekročili vojská Nemeckej ríše nemecko-poľskú hranicu. Hoci počas Poľskej obrannej vojny muselo Poľské vojsko uznať presilu útočníka, prehraný boj bol iba začiatkom zapojenia sa poľských vojakov do vojenských aktivít na frontoch druhej svetovej vojny.

Medzinárodný umelecký festival TRANS/MISIE   I. ročník Rzeszów, 25 – 31. 8. 2018       Kultúra pohraničia. Pohraničia kultúr 40 podujatí. 6 krajín. 1 mesto. Rzeszów   Festival TRANS/MISIE pripravilo divadlo Teatr im. Wandy Siemaszkowej w Rzeszówe a zahraniční partneri: Štátne divadlo v Košiciach, Národné divadlo moravsko-sliezske v Ostrave, Divadlo Mihála Csonaiho v Debrecíne, Národné ukrajinské dramatické divadlo Marie Zankovieckej v Ľvove, Kráľovské divadlo v Trakai a Múzeum-Zámok v Łańcute v úlohe čestného partnera s cieľom budovať spoločný priestor pre výmenu myšlienok a hodnôt. Názov prvého ročníka znie: „1918. Koniec a začiatok“.   Hlavným programovým zámerom festivalu je interdisciplinárnosť v sfére umenia (divadlo, opera, hudba, film, maľba, fotografia, performance, nové média atď.). Partnerov projektu spája hraničná poloha, ktorá napomáha vzájomné prenikanie kultúr. Vďaka tomu inštitúcie dosahujú perspektívu nazerania na realitu, ktorá nie je centristická. Jej základom je regionálna súdržnosť a výnimočná pohraničná totožnosť.   Festival bude mať charakter cyklického podujatia, ktorý sa nezmazateľne zapíše do kalendára spolupráce štátov Vyšehradskej skupiny, ako aj Ukrajiny a Litvy. Ďalšie ročníky sa uskutočnia postupne u partnerov-organizátorov. Takto účastníci projektu postupne prevezmú úlohu hostiteľa podujatia, pričom budú spolutvoriť myšlienku a programový obsah.   Prvý ročník festivalu sa koná v Rzeszówe a v Łańcute v dňoch 25. – 31. augusta 2018. Tento rok je významný pre štáty strednej a východnej Európy. Je to sté výročie ustanovenia nového štátneho usporiadania. Aj preto organizátori prvý ročník festivalu sa koncentrujú na tému „1918. Koniec a začiatok“.   Viac informácií a program: www.trans-misje.pl ---   Międzynarodowy Festiwal Sztuk TRANS/MISJE   I edycja Rzeszów, 25–31.08.2018       Kultura Pogranicza. Pogranicza kultur 40 wydarzeń. 6 krajów. 1 miasto. Rzeszów     Festiwal TRANS/MISJE został powołany przez Teatr im. Wandy Siemaszkowej w Rzeszowie oraz zagranicznych partnerów: Państwowy Teatr w Koszycach, Narodowy Teatr Morawsko-Śląski w Ostrawie, Teatr im. Mihála Csokonaiego w Debreczynie, Narodowy Ukraiński Teatr Dramatyczny im. Marii Zańkowieckiej we Lwowie, Teatr Królewski w Trokach oraz Muzeum-Zamek w Łańcucie w roli partnera honorowego w celu budowania wspólnej przestrzeni dla wymiany idei i wartości. Tytuł pierwszej edycji brzmi: „1918. Koniec i początek”.   Głównym założeniem programowym TRANS/MISJI jest interdyscyplinarność w sferze sztuki (teatr, opera, muzyka, film, malarstwo, fotografia, performance, nowe media itd.). Partnerów projektu łączy graniczne położenie, które sprzyja wzajemnemu przenikaniu kultur. Wynika z tego odmienna od centrystycznej perspektywa patrzenia  na rzeczywistość. Jej fundamentem jest regionalna wspólnota i wyjątkowa tożsamość pogranicza. Festiwal będzie miał charakter imprezy cyklicznej, na stałe wpisanej w kalendarz współpracy państw Grupy Wyszehradzkiej oraz Ukrainy i Litwy. Kolejne edycje będą odbywały się naprzemiennie u partnerów-organizatorów. W ten sposób uczestnicy projektu kolejno będą przejmowali rolę gospodarza imprezy, kreując jego ideę i zawartość programową. Pierwsza edycja Festiwalu jest organizowana w Rzeszowie i w Łańcucie
w dniach 25–31 sierpnia tego roku. Rok 2018 jest rokiem znaczącym dla państw Europy Środkowej i Wschodniej. To setna rocznica ustanowienia nowego porządku. Stąd też pierwszej edycji Festiwalu nadaliśmy tytuł: „1918. Koniec i początek”. Serdecznie zapraszamy do Rzeszowa, gdzie spotkają się artyści i kultury fascynującego europejskiego pogranicza.    Teatr im. Wandy Siemaszkowej w Rzeszowie www.teatr-rzeszow.pl   Więcej informacji na: www.trans-misje.pl  

  V noci z 20. na 21. augusta 1968 vojská Sovietskeho zväzu, Bulharska, NDR, Poľska a Maďarska vstúpili na územie Československa. Išlo o ozbrojenú intervenciu Varšavskej zmluvy a odpoveď Kremľa na hospodárske a spoločenské reformy, ktoré inicioval Alexander Dubček.   V dôsledku vpádu vojsk zahynulo viac ako 100 osôb, pričom zranených bolo viac ako 800. Tieto udalosti následne priniesli so sebou vynútené personálne zmeny na najvyšších štátnych postoch Československa, ktoré sa muselo odvrátiť od všetkých reforiem. Noví štátni predstavitelia spustili represie voči osobám, ktoré sa angažovali v Pražskej jari. Z Československa emigrovalo okolo 300 tisíc ľudí. Reakciou na ozbrojenú intervenciu boli dramatické a tragické protesty – upálili sa Jan Palach, Jan Zajíc a Evžen Plocek.   V Poľsku bola symbolom protestu proti účasti armády Poľskej ľudovej republiky smrť Ryszarda Siwieca, bývalého vojaka Armie Krajowej, ktorý sa podpálil počas dožinkových slávností na Štadióne desaťročia vo Varšave. Tesne pred upálením rozvinul bielo-červenú vlajku s nápisom: „Za našu a vašu slobodu“.   Na 50. výročie invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa vzdáva Sejm, dolná komora Poľského parlamentu, poctu všetkým obetiam intervencie, ako aj tým, ktorí sa nebáli vyjadriť odpor voči komunistickému totalitarizmu, ktorí boli obeťami represií, ktorí prišli o prácu alebo boli prinútení emigrovať.  

ℹ️ Milí návštevníci, dňa 15. augusta 2018 (streda) bude Poľský inštitút v Bratislave z dôvodu cirkevného sviatku Nanebovzatia Panny Márie, ktorý je v Poľsku dňom pracovného pokoja, zatvorený. Ďakujeme za pochopenie.

Poľské rádio spustilo novú internetovú stránku venovanú 100. výročiu znovuzískania nezávislosti Poľska: niepodlegla.polskieradio.pl.   Nájdete na nej unikátnu a rôznorodú archívnu a aktuálnu tvorbu novinárov všetkých programov Poľského rádia, portálu PolskieRadio.pl a Archívu Poľského rádia. Okrem iného si môžete prezerať záznamy dôležitých dejinných udalostí, správy ich svedkov a opis ich priebehu, ako aj reflexie súvisiace s výročím znovuzískania nezávislosti. Stránka obsahuje aj dokumenty neznámeho autorstva, unikátne záznamy a rádiový archívny materiál, ale aj dávne fotografie a súčasné audio- a videonahrávky.   Portál niepodlegla.polskieradio.pl je jediná internetová stránka, ktorá poskytuje taký bohatý a viacrozmerný materiál. Portál vznikol predovšetkým vďaka tomu, čo Poľské rádio už roky tvorí a zvečňuje v pamäti poslucháčov a ponecháva pre budúce pokolenia. Portál niepodlegla.polskieradio.pl je atraktívnou novinkou pre každého, kto sa zaujíma o históriu a súčasnosť Poľska.   Pozývame na: niepodlegla.polskieradio.pl   ---   Portal Polskiego Radia poświęcony 100-leciu Odzyskania Niepodległości Polskie Radio uruchomiło nową stronę internetową poświęconą 100-leciu Odzyskania Niepodległości przez Polskę: niepodlegla.polskieradio.pl   Jest na niej dostępna unikatowa i różnorodna, archiwalna i aktualna twórczość dziennikarzy wszystkich programów Polskiego Radia, portalu PolskieRadio.pl oraz Archiwum Polskiego Radia. Znajdziemy tu zapisy historii, relacje świadków wydarzeń, opisy zjawisk i refleksje związane z rocznicą Odzyskania Niepodległości. Strona zawiera nieznane dokumenty, unikalne zapisy i archiwalia radiowe, ale także dawne zdjęcia i współczesne nagrania audio i video.   Portal niepodlegla.polskieradio.pl to jedyna tak bogata i wielowymiarowa strona internetowa, która powstała dzięki temu, co Polskie Radio od lat tworzy i utrwala w pamięci słuchaczy, a także zachowuje dla przyszłych pokoleń. Serwis niepodlegla.polskieradio.pl to atrakcyjna nowość dla każdego zainteresowanego historią i teraźniejszością Polski.   Zapraszamy na: niepodlegla.polskieradio.pl  

ℹ️ Milí priatelia, Poľský inštitút v Bratislave bude v utorok 7. augusta 2018 zatvorený v čase 10:00 – 13:00 z dôvodu pohrebu nášho bývalého kolegu. Za porozumenie ďakujeme.

Včera sme so smútkom prijali správu o úmrtí nášho bývalého kolegu Pavla Hrabovského. Česť jeho pamiatke!  

  V stredu 1. augusta 2018 si pripomíname 74. výročie vypuknutia Varšavského povstania. Každý rok v tento deň o 17:00 hodine na varšavských uliciach počuť sirény. Mesto sa zastaví. Minútou ticha obyvatelia Varšavy vzdávajú česť padlým a zachráneným povstalcom.   Každý rok sa na rozličných miestach v Poľsku konajú podujatia, ktorých cieľom je zvečniť pamiatku povstania, no hlavné mesto si jeho začiatok pripomína najvýnimočnejším spôsobom. Začiatok povstania Varšava pripomína tzv. „Hodinou W“ o 17:00 hod. V tom momente sa spustia poplašné sirény, ktoré vydávajú minútový stály signál. Verejná doprava, autá a obyvatelia Varšavy sa zastavia, aby vzdali česť povstalcom a zavraždeným obyvateľom mesta.   Varšavské povstanie vypuklo 1. augusta 1944, trvalo 63 dní do 3. októbra 1944, a bolo vôbec najväčšou vzburou za oslobodenie v histórii II. svetovej vojny. Takmer 50 tisíc povstalcov Armie Krajowej sa postavilo do boja s Nemcami, ktorí od roku 1939 okupovali hlavné mesto Poľska. Ozbrojené boje zasiahli všetky mestské časti Varšavy.   Pri faktickej pasivite oddielov sovietskej Červenej armády, ktoré sa nachádzali na druhej strane Visly, nerovný boj povstaleckých síl so silami nemeckých nacistov stál život okolo 16 tisícov povstalcov Armie Krajowej a 150 tisícov obetí spomedzi poľských civilov. V dôsledku ozbrojeného boja bolo zničených aj okolo 25 percent mestskej zástavby ľavého brehu Varšavy, a spolu s búracími prácami po skončení povstania do 16. januára 1945 nacisti zničili viac ako 70 percent obytných budov a 90 percent pamiatkových objektov.   Galéria fotografií z Múzea Varšavského povstania Flickr.   https://www.youtube.com/watch?v=VGQAfqXsQxA   Tlačový odbor Ministerstvo zahraničných vecí Poľskej republiky   ---   74. rocznica Powstania Warszawskiego   W środę, 1 sierpnia 2018 roku obchodzimy 74. rocznicę wybuchu Powstania Warszawskiego. Każdego roku, tego dnia o godzinie 17:00 na ulicach Warszawy słychać syreny alarmowe. Miasto zatrzymuje się. Minutą ciszy mieszkańcy Warszawy oddają hołd poległym i ocalałym powstańcom.   Co roku, w różnych miejscach w Polsce odbywają się obchody upamiętniające powstanie, jednak stolica wspomina jego rozpoczęcie w najbardziej wyjątkowy sposób. Przypomina o nim „Godzina W” – 17:00. W tym momencie zostają uruchomione syreny alarmowe i nadany zostaje jednominutowy, ciągły sygnał. Transport publiczny, samochody i mieszkańcy Warszawy zatrzymują się, aby oddać hołd powstańcom i pomordowanym mieszkańcom miasta.   Powstanie Warszawskie wybuchło 1 sierpnia 1944 roku, trwało 63 dni do 3 października 1944 roku i było największym zrywem wolnościowym w historii II wojny światowej. Prawie 50 tysięcy powstańców Armii Krajowej stanęło do walki z Niemcami okupującymi od 1939 roku stolicę Polski. Walki zbrojne objęły wszystkie dzielnice Warszawy.   Przy faktycznej bierności stacjonujących po drugiej stronie Wisły oddziałów sowieckiej Armii Czerwonej wobec nierównej walki sił powstańczych z siłami niemieckich nazistów, kosztowała ona życie około 16 000 powstańców z AK oraz 150 000 ofiar wśród polskich cywilów. W ich wyniku zniszczeniu uległo także około 25 procent zabudowy lewobrzeżnej części Warszawy, a razem z popowstaniowym wyburzaniem przeprowadzonym przez Niemców do 16 stycznia 1945 roku naziści zniszczyli ponad 70 procent budynków mieszkalnych i 90 procent obiektów zabytkowych.   Galeria zdjęć z Muzeum Powstania Warszawskiego Flickr.   https://www.youtube.com/watch?v=VGQAfqXsQxA   Biuro Rzecznika Prasowego Ministerstwo Spraw Zagranicznych

FaLang translation system by Faboba