Aktuality

    Pätnásť rokov členstva Poľska v EÚ   Dňa 1. mája 2004 došlo k najväčšiemu rozšíreniu Európskej únie v jej histórii. Poľsko, spolu so Slovenskom, Českom, Maďarskom, Litvou, Lotyšskom, Estónskom, Slovinskom, Cyprusom a Maltou vstúpilo do Európskej únie.   Vôbec prvým krokom bolo podpísanie Európskej dohody dňa 16. decembra 1991, na základe ktorej vznikol asociačný vzťah medzi Poľskom a Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi. Symbolicky dňa 8. apríla 1993 v Aténach podala Vláda Poľskej republiky formálnu žiadosť o členstvo v Európskej únii. O štyri roky neskôr sa začali konkrétne prístupové rokovania – v referende o vstupe do EÚ, ktoré sa uskutočnilo 7. – 8. júna 2003, sa 77,45% Poliakov vyslovilo za členstvo v Európskej únii.   Poľsko je najľudnatejšou a najväčšou – pokiaľ ide o rozlohu – krajinou, ktorá vstúpila do EÚ po roku 2004. Poľskej ekonomike patrí šieste miesto v rebríčku HDP v rámci EÚ, a zároveň si udržiava jeden z najväčších rastov v celom Spoločenstve. Poľsko je aktívnym a dôležitým členom EÚ, zúčastňuje sa na najdôležitejších diskusiách na fóre Európskej únie – napríklad o budúcnosti EÚ či tiež o migračnej, klimatickej a ekonomickej politike. Členstvo Poľska posilňuje jeho pozíciu na medzinárodnej scéne, čo mu prináša mnoho ekonomických, politických a spoločenských výhod.   Vstup Poľska do Európskej únie bol zavŕšením snáh všetkých vlád, ktoré vznikli po víťazstve Solidarity v roku 1989. [...] Členstvo v Európskej únii natrvalo umožnilo modernizáciu nášho štátu, ekonomiky a našej zahraničnej politiky – povedal minister zahraničných vecí Jacek Czaputowicz vo svojom expozé, ktoré vyhlásil pred Sejmom PR dňa 14. marca 2019.   Tlačový odbor Ministerstvo zahraničných vecí Poľskej republiky   ---   Piętnaście lat członkostwa Polski w UE   W dniu 1 maja 2004 roku miało miejsce największe rozszerzenie Unii Europejskiej w historii. Polska, razem z Czechami, Słowacją, Węgrami, Litwą, Łotwą, Estonią, Słowenią, Cyprem i Maltą, wstąpiła do Unii Europejskiej.   Pierwszym krokiem było podpisanie 16 grudnia 1991 roku Układu Europejskiego ustanawiającego stowarzyszenie pomiędzy Polską a Wspólnotami Europejskimi i ich państwami członkowskimi. Symbolicznym momentem było złożenie 8 kwietnia 1994 roku w Atenach przez Rząd Rzeczypospolitej Polskiej formalnego wniosku o członkostwo w Unii Europejskiej. Cztery lata później rozpoczęły się właściwe negocjacje akcesyjne – w referendum akcesyjnym, które odbyło się 7-8 czerwca 2003 roku, 77,45% Polaków opowiedziało się za członkostwem w  Unii Europejskiej.   Polska jest najludniejszym i największym powierzchniowo krajem, który przystąpił do UE po 2004 roku. Polska gospodarka jest szósta według wartości PKB w Unii Europejskiej, jednocześnie zachowując jedno z najwyższych poziomów wzrostu we Wspólnocie. Polska jest aktywnym i ważnym członkiem UE, uczestnicząc w najważniejszych debatach toczących się na forum Unii Europejskiej nt. przyszłości UE, polityki migracyjnej, klimatycznej i gospodarczej. Członkostwo Polski umacnia pozycję Rzeczypospolitej na arenie międzynarodowej przynosząc wiele korzyści gospodarczych, politycznych i społecznych.   Przystąpienie Polski do Unii Europejskiej było zwieńczeniem starań wszystkich rządów utworzonych po zwycięstwie Solidarności w 1989 roku. […] Członkostwo w Unii Europejskiej stało się trwałą płaszczyzną modernizacji naszego państwa, naszej gospodarki i naszej polityki zagranicznej – mówił minister spraw zagranicznych Jacek Czaputowicz w swoim exposé wygłoszonym przed Sejmem RP 14 marca 2019 roku.   Biuro Rzecznika Prasowego MSZ

Milí návštevníci Poľského inštitútu, v súvislosti so skutočnosťou, že dni 1. – 3. mája 2019 sú v Poľsku dňami pracovného pokoja, bude Poľský inštitút v Bratislave v tomto termíne zatvorený. Všetkých pozývame opäť k nám v pondelok 6. mája. Za pochopenie ďakujeme.

  Poľský inštitút v Bratislave a mesačník Monitor Polonijny pozývajú deti a mládež, aby sa zúčastnili výtvarnej súťaže s názvom:  S čím fajn sa vám spája Poľsko? Slovo „fajn“. Slovo, ktoré sa dá použiť na všetko, a z ktorého vyžarujú priam osobné, dobré emócie. Poľsko môžeme poznať vďaka rodine, priateľom či známym, ktorí bývajú v Poľsku. No môžeme poznať aj poľské mestá, pamiatky, regióny, zaujímavé rekreačné a kultúrne miesta, a rovnako aj poľské knihy, filmy, hudbu či tradície, zvyky a jedlá. To všetko môže byť fajn. S čím fajn sa však spája Poľsko práve vám? Je to vari rodisko vašich starých rodičov či iných členov rodiny? Je to miesto, kde ste boli, a ktoré sa vám páči? Alebo je to miesto, kam chodíte na dovolenku či prázdniny? A možno je to poľská hračka, rozprávka, kniha či azda trpaslík alebo škriatok? Poľská pesnička alebo film? Poznáte nejaký fajn predmet, s ktorým si spájate Poľsko? V tomto roku to všetko môžete predstaviť vo svojej práci – nakresliť, namaľovať či nalepiť.

  Minister zahraničných vecí Poľskej republiky vyhlasuje súťaž o najlepšiu cudzojazyčnú publikáciu propagujúcu históriu Poľska a o najlepšiu publikáciu v poľskom jazyku zameranú na históriu poľskej diplomacie, ktoré boli vydané v roku 2018. Historici môžu prihlasovať svoje práce do 30. júna 2019.   Do súťaže je možné prihlásiť knižné publikácie, vedecké monografie, populárno-náučné publikácie a bibliografie – na ktorých sa autorsky podieľali najviac 3 autori. Pre víťaza súťaže v kategórii najlepšia cudzojazyčná publikácia propagujúca históriu Poľska je určená peňažná odmena vo výške 10 tisíc eur, pre víťaza v kategórii najlepšia publikácia zameraná na históriu poľskej diplomacie – 20 tisíc zlotých. Ceny v súťaži udelí minister zahraničných vecí Poľskej republiky na návrh Rady historickej diplomacie.   Pravidlá prihlasovania publikácií: - Podmienkou účasti v súčaži je zaslanie prác v termíne do 30. júna 2019 (rozhoduje dátum prijatia zásielky na Ministerstve zahraničných vecí Poľskej republiky). - Práce do súťaže je potrebné prihlásiť v podobe 3 exemplárov, pričom – pokiaľ je to možné – je potrebné priložiť publikované recenzie, posudky a vydavateľské recenzie. - Do aktuálneho ročníka súťaže je možné prihlásiť iba práce vydané v roku 2018. - Publikácie je potrebné poslať na adresu: Ministerstwo Spraw Zagranicznych Departament Dyplomacji Publicznej i Kulturalnej Al. J. Ch. Szucha 23, 00-580 Warszawa na obálke je potrebné uviesť: Konkurs Historyczny Ministra SZ alebo podať v podateľni Ministerstva zahraničných vecí, vchod od ul. Litewskej, v pracovnej dobe 8.15 – 16.15 od pondelka do piatka. - Ministerstvo zahraničných vecí PR spätne neposiela exempláre publikácií prihlásených do súťaže. - Otázky súvisiace so súťažou je potrebné zasielať na adresu sekretariátu: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. document.getElementById('cloak2573e0a0036080850d1e6cd4367739c4').innerHTML = ''; var prefix = 'ma' + 'il' + 'to'; var path = 'hr' + 'ef' + '='; var addy2573e0a0036080850d1e6cd4367739c4 = 'ddpk.sekretariat' + '@'; addy2573e0a0036080850d1e6cd4367739c4 = addy2573e0a0036080850d1e6cd4367739c4 + 'msz' + '.' + 'gov' + '.' + 'pl'; var addy_text2573e0a0036080850d1e6cd4367739c4 = 'ddpk.sekretariat@msz.gov.pl ';document.getElementById('cloak2573e0a0036080850d1e6cd4367739c4').innerHTML += ''+addy_text2573e0a0036080850d1e6cd4367739c4+''; s názvom Historická súťaž ministra zahraničných vecí PR - Základným kritériom posúdenia prác bude meritórna hodnota publikácie z pohľadu realizácie poľskej zahraničnej politiky. - Podrobné pravidlá súťaže sú uvedené vo Výnose č. 24 Ministerstva zahraničných vecí Poľskej republiky zo dňa 18. júla 2017 o Historickej súťaže ministra zahraničných vecí (spolu s prílohami).

V nedeľu 24. marca 2019 si Poľsko po druhýkrát pripomína Národný pamätný deň Poliakov zachraňujúcich Židov počas nemeckej okupácie. V tento deň uplynie presne 75 rokov ako Nemci zavraždili hrdinskú rodinu Ulmovcov z podkarpatského regiónu, ale aj všetkých Židov, ktoré táto rodina ukrývala.     Tento sviatok je vyjadrením úcty pre všetkých Poliakov, ktorí prejavili milosrdenstvo a súcit a pomáhali Židom, ktorých systematicky vraždil nemecký okupant. Poliaci takto konali z rôznych pohnútok – z lásky k blížnemu, na základe učenia Cirkvi, občianskych povinností či z dôvodu obyčajnej ľudskej slušnosti. Bez ohľadu na to každý prejav pomoci pre skrývajúcich sa Židov bol vyjadrením najväčšieho hrdinstva, a to najmä v situácii, kedy za takúto pomoc hrozil trest smrti.

Inštitút hudby a tanca organizuje pod patronátom ministra kultúry a národného dedičstva Poľskej republiky prvý ročník Medzinárodnej súťaže poľskej hudby Stanisława Moniuszka v Rzeszówe. Jej cieľom je popularizácia poľskej hudby na svete, ako aj diela Stanisława Moniuszka a ďalších vynikajúcich poľských skladateľov 19. a 20. storočia.

    „Vojna sa neskončila [...]. Nikdy nebudeme súhlasiť, aby sme žili v inom ako v absolútne suverénnom, nezávislom a spravodlivom Poľskom štáte [...]. Toto je môj posledný rozkaz. Ďalšiu prácu a činnosť vykonávajte v duchu znovuzískania plnej nezávislosti štátu,“ písal posledný veliteľ Armie Krajowej gen. Leopold Okulicki pseudonym „Niedźwiadek“ v rozlúčkovom rozkaze pre dôstojníkov a vojakov AK v januári 1945. Mnohí jeho podriadení poslúchli vodcu a nepoložili zbrane ani po konci druhej svetovej vojny. Pokračovali v boji za skutočne slobodnú vlasť.

Bratislava 20. – 26. 3. 26. ročník Medzinárodného filmového festivalu klubov Febiofest 2019 prinesie aj tento rok na plátna vyše stovky celovečerných a krátkych filmov v niekoľkých sekciách – väčšina z nich zavíta k slovenským divákom v exkluzívnych predpremiérach. V rámci celovečerných filmov sa do programovej ponuky festivalu Febiofest 2019 dostalo to najlepšie, čo za posledný rok vzniklo aj na poľskej filmovej scéne, no najmä filmy, ktoré získali ocenenia na festivale v Gdyni v roku 2018: Milosť, Vlkolak, Útek, Zábava, zábava, ale aj „klasické“ Ochranné sfarbenie. Dôležitou programovou sekciou zostáva aj tento rok súťaž krátkych filmov s názvom V strede Európy rovnako s poľskou účasťou – presný zoznam bude k dispozícii v priebehu marca. Súčasťou programovej ponuky bude aj špeciálny výber filmov mladých tvorcov z filmového štúdia Studio Munka či retrospektívny filmový výber Wojciecha Smarzowského. Presné dátumy projekcií nájdete rovnako v priebehu marca na internetovej stránke festivalu.

ℹ️ Milí priatelia, knižnica a čitáreň Poľského inštitútu v Bratislave budú v termíne 12. - 15. februára 2019 zatvorené. Čitateľov opäť k nám pozývame na budúci týždeň.

    Poznaň je jediné poľské mesto, ktoré sa tento rok zúčastňuje hlasovania o Najlepšiu európsku turistickú destináciu. Organizátorom je European Best Destinations. Poznaň ako hlavné mesto veľkopoľského regiónu môže vyhrať vďaka výnimočnej ponuke, nájdete tu totiž nielen pamiatky a klasické múzeá, ako Národné múzeum v Poznani či Archeologické múzeum, ale tiež inovatívne a interaktívne miesta ako Brána Poznane alebo Múzeum rožkov, Centrum kultúry ZAMEK, Termy Maltańskie Poznań či Palmiarnia Poznańska. Hlasovanie trvá od 15. januára, a skončí sa 5. februára 2019. Pre zaujímavosť, minulý rok túto súťaž vyhralo ďalšie poľské mesto Vroclav.

FaLang translation system by Faboba