Výstava Čas na komiks umožňuje pozrieť sa na komiks cez prizmu korešpondencie umení, jeho silného vplyvu na iné médiá. Umelci, ktorí sa na projekte zúčastňujú, pôsobia vo svete reklamy, animácie, rockovej hudby, maľby... Výstava ilustruje a analyzuje procesy prítomné pri vzniku masovej kultúry, prenášaní žánrových vzorcov a techník z okraju do hlavného prúdu, „kultúrneho doháňania zameškaného“. Výstava Čas na komiks je prehľad úspechov a diel najlepších poľských tvorcov „realistického komiksu“, pozvaní umelci tvoria komiksy graficky a rozprávačsky vypracované, lámu fabulárne schémy, pretvárajú jazyk komiksu a pašujú do média určeného masovému príjemcovi „umelecké hodnoty“.

Svoje práce vystavujú významní predstavitelia poľského komiksu: Przemysław Truściński, Krzysztof Gawronkiewicz, Olaf Ciszak, Jacek Frąś, Adrian Madej, Krzysztof Ostrowski, Maciej Sieńczyk, Aleksandra Spanowicz, Benedykt Szneider a Jakub Rebelka.

 

V deväťdesiatych rokoch po zániku poľských časopisov a vydavateľstiev venujúcich sa komiksu sa domáci komiks v Poľsku rozvíjal v podzemí, vychádzali nízkonákladové časopisy (Fan, Super Boom!, Czas komiksu (Čas komiksu), Komiks Forum) a fanziny (KKK, Mięso (Mäso)), niektoré z nich sa pretvorili na časopisy (AQQ, Zinio). Kvalita tlače týchto časopisov mala mnohé nedostatky, paradoxne v nich ale vychádzali materiály vyznačujúce sa výtvarnou virtuozitou a technickou prepracovanosťou. U kresliarov, ktorí v tom čase tvorili, dominovala technika kresby čiernym tušom (používali sa pierka, štetce, kresliarske plniace perá typu rapidograf) a čiernymi markermi. Takto pripravené práce boli kolorované pomocou vodových farieb (často na kópii, aby sa zachoval čierno-biely „originál“). Používali sa tiež techniky z oblasti ateliérovej grafiky a maliarske techniky, obľúbená bola aj koláž (od vystrihovaných fotografií cez rôzne iné obrázky, znaky, tlač na papieri až po objekty vystupujúce z plochy papiera – útržky oblečenia, klince a pod.). Zaujímavé experimentovanie s formou môžeme vidieť najmä v tvorbe Przemysława Truścińského, ktorý vo svojom Pekle z roku 1993 (Grand Prix IV OKTK) spojil tradície komiksu a fotokomiksu, využil podfarbené fotografie, ktoré sú záznamom jeho prechádzky po meste (autor sám vystupuje vo svojom komikse).

 

Čas na komiks

V „tradičnom“ komikse sa jednoduchosť (alebo priam primitivizmus) vizuálnej vrstvy spája s ľahkým porozumením, praje vyrozprávaniu príbehu (technika „ligne claire“ – jednoduchej línie). Umelecký komiks deväťdesiatych rokov (aj neskoršie diela umelcov, ktorí na ňom vyrástli) odmietal žánrové obmedzenia a uprednostňoval umelecky veľmi zaujímavé experimenty (prúd vedomia, filozofické komiksy,...). Ako vraví Jerzy Szyłak, „(...) rozvoj komiksu spočíval (...) v hľadaní spôsobov artikulácie a tém, ktoré by boli vlastné tomuto žánru a nie v podopieraní literatúry (maľby) alebo vypomáhaniu si literatúrou (maľbou). (...) Odporci komiksu často opakujú tézu, že komiks sa udomácňuje na pozíciách, ktoré „ozajstné“ umenie opustilo“ (Komiks v ikonickej kultúre 20. storočia, Gdansk 1999). Dnes si je už ťažko predstaviť oblasti, kam by „ozajstné“ umenie nepreniklo, „spôsoby artikulácie“ ktoré si komiks prisvojuje, sú už roky prítomné v maľbe (Maciejowski a Sasnal na začiatku svojej tvorivej cesty boli vnímaní ako kresliari komiksov), sochárstve, inštalácii (tohoročná realizácia Hikikomori Jakuba Woynarowského) a v iných sférach umenia. Takmer celá súčasná populárna kinematografia je z hľadiska narratívnych techník založená na komikse (v tomto prípade je to spojené s masovosťou a komerčnosťou oblastí tvorivej aktivity, ktoré sa doteraz považovali za „vysokú kultúru“), komiksy sú veľmi často adaptované a v americkej kinematografii sa objavujú priam intersemiotické preklady komiksu do filmu (v ich prípade naratívny obraz slúži ako storyboard). Komiksom si vypomáha aj literatúra a dokonca aj hudba (Cool Kids of Death).

Výstava Čas na komiks umožňuje pozrieť sa na komiks cez prizmu korešpondencie umení, jeho silného vplyvu na iné médiá. Umelci, ktorí sa na projekte zúčastňujú, pôsobia vo svete reklamy, animácie, rockovej hudby, maľby... Výstava ilustruje a analyzuje procesy prítomné pri vzniku masovej kultúry, prenášaní žánrových vzorcov a techník z okraju do hlavného prúdu, „kultúrneho doháňania zameškaného“. Výstava Čas na komiks je prehľad úspechov a diel najlepších poľských tvorcov „realistického komiksu“, pozvaní umelci tvoria komiksy graficky a rozprávačsky vypracované, lámu fabulárne schémy, pretvárajú jazyk komiksu a pašujú do média určeného masovému príjemcovi „umelecké hodnoty“.

Piotr Machłajewski

 

FaLang translation system by Faboba